Soľ nad zlato

To nie je iba rozprávka. Staršie civilizácie naozaj vedeli oceniť cenu soli. Starí Rimania ňou vyplácali časť žoldu vojakom, v Izraeli sa používala pri náboženských rituáloch a v 6. storočí sa s ňou dokonca obchodovalo v pomere 1:1 voči zlatu. Pýtate sa nás, ktorá je najlepšia – tak teda čítajte a vyberajte!

V dnešnej dobe jej máme okolo seba veľa, možno až priveľa. Tým nemyslíme len množstvo, ale aj jednotlivé druhy soli, ktorých vo svete existuje niekoľko desiatok.  A keď máme príliš veľa možností, tak začíname strácať prehľad a nevieme si vybrať.

Všetky druhy soli sa skladajú najmä z chloridu sodného (NaCl). Hlavný rozdiel medzi nimi je však v obsahu minerálnych a stopových prvkov, ktoré mierne ovplyvňujú aj chuť, či farbu jednotlivých typov soli.

Dúfame, že vám pri výbere pomôže tento krátky prehľad základných druhov.

Stolová soľ

Bežná kuchynská soľ, ktorá sa ťaží v soľnej bani. Je rafinovaná a sušená pri vyše 600°C. Pri tomto procese sú odstránené všetky minerály a pridávajú sa protihrudkujúce látky, často je jej súčasťou aj jód alebo fluorid.

Morská soľ

Získava sa odparovaním morskej vody v plytkých nádržiach. Pri jej získavaní je dôležitý čerstvý vietor, slnečné lúče a malé množstvo zrážok.

Okrem chloridu sodného obsahuje aj minerály ako draslík, železo, zinok a mnoho ďalších. Ich obsah samozrejme závisí od miesta zberu.

Najkvalitnejšia morská soľ sa získava väčšinou v Stredomorí, napr. na francúzskom pobreží Atlantiku, v Chorvátsku, Slovinsku a pri Čiernom mori.

Pri kúpe si treba dávať pozor, aby aj morská soľ bola nerafinovaná. Takáto prírodná soľ má väčšinou šedú farbu a je mierne vlhká.

Okrem toho treba mať na pamäti aj to, že v dnešnej dobe sú naše moria veľmi znečistené a okrem stopových prvkov sa môžu v morskej soli nachádzať aj ťažké kovy.

Himalájska soľ

Aj táto soľ je v podstate morská, lebo pochádza z oceánu starého stovky miliónov rokov. Je ručne čistená a sušená na slnku. Môže byť ružová, biela ale aj priesvitná. Čím je jej farba ružovšia, tým väčší obsah železa sa v nej nachádza. Okrem železa obsahuje aj stopové prvky ako vápnik, draslík a horčík. V porovnaní s bežnou soľou sa v nej však nachádza menšie množstvo sodíka.

Doluje sa prevažne v Pakistane a je veľmi čistá, lebo ju Himaláje celé roky chránili pred znečistením.

Okrem miesta zberu sa soľ rozlišuje aj v hrúbke pomletia. Jemne mletá je najvhodnejšia na prisolenie hotového jedla. Stredne jemnú môžete použiť na ochutenie priamo pri varení. Hrubozrnná je zas vhodná na konzervovanie, dusenie, nakladanie, do mlynčekov na soľ alebo pri príprave pokrmov v soľnej kôrke.

Ťažko určiť, ktorá soľ je najzdravšia. Či himalájska alebo prírodná morská. Zatiaľ na túto tému nebola vykonaná žiadna porovnávacia štúdia. Ak by však aj bola, rozdiel medzi nimi by nebol zásadný, pretože obsah minerálov je veľmi malý a aj denný príjem soli je minimálny. Alebo by aspoň mal byť – max 6 g denne. My ho však dvoj až trojnásobne prekračujeme.

Pri výbere soli by však mala rozhodovať metóda spracovania, či to bolo chemicky čistené alebo ručne zbierané a či obsahuje protihrudkujúce látky alebo len prirodzene sa vyskytujúce minerály.

Autor článku: Evka z Jem iné

foto

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *