Nie je sladidlo ako sladidlo: vol. 3

1003492_10152102263053986_793324956_n

Téma o sladidlách je nevyčerpateľná a po mede, či sirupoch si posvietime na prášky.  Tieto dva druhy sladidiel pochádzajú síce z prírody, ale pri obidvoch je potrebná vysoká miera spracovania a tak sa natíska otázka, či sú stále “prírodné”.

Stévia

Je rastlina podobná mäte, ktorá je 30-50 krát sladšia ako rafinovaný cukor. Pochádza z južnej Ameriky a dá sa pestovať aj u nás na Slovensku. Zelené listy alebo prášok z nich je prírodné nespracované sladidlo, vhodné hlavne na ochutenie nápojov a čajov.

Biely prášok je extrahovaná látka, Rebaudiana A, ktorá je 300 krát sladšia ako cukor. Vysušené listy sa vylúhujú vo vode, potom sa pomocou etanolu a metanolu izoluje rebaudiana.

Tekutá stévia je menej spracovaná a pri jej výrobe nie je potrebné tak veľa chemikálií ako pri prášku. Dávkovanie a sladenie je tiež jednoduchšie pri tekutom extrakte.

Stévia má pozitívny vplyv na triglyceridy, cholesterol, hnačku, cukor v krvi, vysoký krvný tlak, záhu, kožné problémy ako napr. ekzém. Je výborná pre diabetikov, pri kvasinkových ochoreniach, rakovine a neobsahuje žiadne kalórie. Nevýhoda je, že niektoré produkty zanechávajú pachuť v ústach.

V 80-tych rokoch sa objavili štúdia, ktoré poukazovali na škodlivé účinky stévie na reprodukčné orgány. V roku 2008 sa však stévia začala označovať ako bezpečná.

Prášok zo stévie sa dá používať aj pri pečení, len nemá taký objem ako cukor. Chýbajúci objem môžete doplniť vlákninou ako napr. inulín. A možno sa vám koláč vydarí aj bez náhradnej vlákniny. Kľudne ju však môžete vyskúšať do krémových dezertov alebo rôznych guličiek.

Zo všetkých týchto foriem je najideálnejšia sušená stévia. Predsa len, v takomto stave je vo svojej prirodzenej forme, narozdiel od kvapiek a prášku, ktoré sú vyrobené v laboratóriu.

Brezový cukor

Znie tak prirodzene, ale proces, pri ktorom z brezovej kôry vznikne sladký biely prášok, asi nie je moc prirodzený. Ďalšie názvy sú xylitol alebo xilit a tie už možno naznačujú chemický proces.

Tento cukor sa vyrába z brezy, a v dnešnej dobe dosť často aj z klasov kukurice. Rôznymi procesmi filtrácie, čistenia, miešania a zahusťovania sa oddeľuje cukor od ostatných zložiek. Čistý xylitol (xilit) je biely kryštalický prášok, ktorý vyzerá a chutí ako cukor. Môže sa používať do pečenia v pomere 1:1 s klasickým cukrom.

Xylitol má nízky glykemický index (GI) 7 – v porovnaní s cukrom, ktorý má 68. Udržiava nízku a stabilnú hladinu krvného cukru. Pomaly sa vstrebáva a trávi, takže navodzuje pocit sýtosti. Neškodí zubom a má o tretinu menej kalórií ako repný cukor, pri rovnakej sladivosti. Je vhodnou alternatívou pre diabetikov, v prvom rade, však treba naučiť naše chuťové bunky na menej sladkého.

Pri nadmernej konzumácií môže spôsobovať kŕče, nadúvanie, a v ojedinelých prípadoch hnačku. Takže určite by ho nemali konzumovať ľudia so slabším tráviacim systémom. V ojedinelých prípadoch môže vyvolávať dehydratáciu, pálenie záhy (reflux) a u detí epilepsiu.

Xylitol sa používa v produktoch zdravej výživy, napríklad v žuvačkách, cukríkoch, zubných pastách, nosných kvapkách a sprejoch. Xylitol a iné prírodne sa vyskytujúce náhrady cukru patria do skupiny cukrových alkoholov a nazývajú sa polyoly. Polyoly, ako vyplýva z ich názvu, majú viacuhlíkové atómy. Ďalej tam patrí – maltitol, sorbitol. Hoci sú to výťažky z rastlín a stromov, vyrábajú sa hlavne v laboratóriách.

Kokosový cukor

Niekedy sa môžete stretnúť aj s palmovým cukrom, no nenechajte sa zmiasť. Je medzi nimi rozdiel.

Výroba – Kokosový cukor sa získava z kvetov kokosovej palmy. Nektár sa 2x denne ručne zbiera a potom sa pomaly zohrieva, aby sa odstránila prebytočná vlhkosť. Vyzerá ako hnedý trstinový cukor, len kryštáliky sú jemnejšie. Oproti klasickému cukru je o niečo menej sladký, nie je taký chrumkavý a vôbec nechutí ako kokos. Má skôr jemne kávovo-karamelovú príchuť. Jeho GI je okolo 35 a je vhodnou alternatívou pre diabetikov. Je bohatý na draslík, horčík, zinok a železo a nájdeme v ňom aj B vitamíny a vitamín C. Na Slovensku ho dostať vo forme kryštálov a aj tekutého nektáru.

Jednou z výhod je aj ekologická udržateľnosť, pretože sa nič neničí. Jedna palma produkuje nektár aj 20 rokov a produkuje o 50 až 75% viac cukru ako trstinový cukor, aj to iba pri pätine zdroja.

Jedinou nevýhodou je, že palma dokáže produkovať buď nektár/cukor alebo kokosy. Čiže ak sa farmári zamerajú na nektár, tak ceny kokosového oleja, múky a kokosu môžu ísť prudko hore.

Na záver ešte zopár viet aj o palmovom cukre. Na trhu už môžete zohnať dva druhy: jeden sa vyrába z miazgy stromu, podobne ako javorový sirup. Hotový produkt vyzerá ako malé tvrdé svetlohnedé koláčiky. Druhý sa produkuje rovnako ako kokosový cukor a aj podobne vyzerá. Najväčší rozdiel nimi je, že palmový cukor má vyšší glykemický index ako cukor kokosový, čo nepoteší hlavne cukrovkárov.

Autor článku: Evka z Jem iné

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *